Napadne Turecko Kurdov v Sýrii?

Autor: Tomáš Davidov | 11.1.2019 o 13:27 | Karma článku: 1,12 | Prečítané:  324x

Šokujúce Trumpve rozhodnutie o odsunutí vojsk zo Sýrie paradoxne pozdržalo vojenskú operáciu Ankary.

Odchod Spojených štátov

 

Počas telefonátu z decembra minulého roka medzi prezidentom D. Trumpom a R.T. Erdoğanom padlo nečakané rozhodnutie, ktoré šokovalo asi každého kto sa zaoberá Blízkym východom. Američania sa sťahujú zo Sýrie.

Prezident Erdoğan rozhodnutie prijal s nadšením a vyslal do Moskvy ministra zahraničných vecí M. Çavuşoğlu. Ten mal s Ruskom dohodnúť koordináciu ďalšieho postupu v Sýrii. Celková formulácia nie je jasná, ale môžeme predpokladať, že sa rozhovory točili okolo možnej vojenskej operácii Turecka na severe krajiny a Idlibe, ktorý je pod nadvládou rebelov a podľa dohody z Astany ho chráni Ankara.

To by vysvetľovalo aj boj, ktorý sa strhol medzi islamistickým Národným oslobodeneckým frontom podporovaným Tureckom a džihádistami z Haját Tahrír aš-Šám – tiež známym ako al-Kájida v Sýrii. A bola to práve ona, ktorá oznámila obsadenie samotného mesta Idlib ako aj približne troch štvrtín celej oblasti. Rusi ich považujú za teroristickú skupinu a tak je možné, že ich Turci „hodili cez palubu“ aj keď spolu v minulosti kooperovali

 

Pozastavený útok

 

Všetko teda vyzeralo pre Ankaru veľmi priaznivo. Vojenská technika bola na mieste, milície pripravené na útok, Amerika sa sťahovala z oblasti a Rusko dalo na prvý pohľad „zelenú“ celej operácii. Tá mala začať obsadením mesta Manbídž, ktoré je pod nadvládou SDF. 

Kurdi zo Sýrie nemali veľmi na výber a tak sa obrátili s prosbou o pomoc na režim. Po vyjednávaniach sa v okolí mesta zjavili vojská Sýrie, ktoré sa spolu s SDF rozmiestnili na hraniciach oblasti. Ankara to označila za „psychologický ťah“, ktorý ju nijako neodradí od útoku. 

Následne prezident D. Trump znova šokoval, keď ohlásil „spomalenie“ odchodu. Na adresu Kurdov neskôr povedal, že ho neteší ich predaj ropy Iránu, čím zmiatol Blízky východ a vzbudil aj otázku či si sám trochu nepletie Kurdov zo Sýrie a Iraku. Ešte väčšiu ranu však Ankara dostala od M. Pompea, ktorý vystúpil s: „dôležitosťou zabezpečenia toho aby Turci nezmasakrovali Kurdov ...“

Poslednou ranou, ktorú dostala vojenská operácia je presun ruskej vojenskej polície do Manbídžu. Tá pred niekoľkými dňami začala s patrolou, čím dala Moskva jasne najavo, že v prípade dohody s režimom nepovolí žiaden útok, ktorý by mohol ohroziť integritu krajiny a politický systém strany Baas.

 

Turecko sa útoku nevzdáva

 

Aj napriek všetkému to vyzerá tak, že prezident Erdoğan je aj naďalej odhodlaný zaútočiť na Kurdov v Sýrii. Tí sú zastúpení prevažne politickou stranu PYD, ktorá je dcérou sociálno-anarchistickej strany pracujúcich PKK. Tá je na zozname teroristických organizácií nie len pre Turecko, ale aj Spojené štáty a Európu.

Moskve by pravdepodobne vyhovovalo ak by ich Turci porazili v prípade, že by sa okamžite stiahli a prenechali územie režimu. Faktom je, že oblasti obsadené Ankarou neboli doteraz vrátené režimu a ani to nevyzerá tak, že by o tom viedli rokovania. Všetko sa však ukáže po plánovanej návšteve prezidenta Edogana Moskvy.

Na druhej strane chce D. Trump vyzerať doma ako „hrdina“, ktorý priniesol späť chlapcov zo Sýrie. Konfliktu, ktorý podľa jeho slov začal B. Obama. Na druhej strane -- prenechať krajinu iránskym jednotkám na ktoré pozerá s nedôverou Izrael, neodpovedá politike Washingtonu na Blízkom východe.

Prezident Erdoğan však v  otázke vojenského zásahu nečelí len medzinárodnému, ale aj domácemu tlaku. Turecký generál a hrdina operácie v Afrine Ismail Metin Temel bol odvolaný zo svojej funkcie a poslaný „za stôl“. Údajne sa tak stalo kvôli jeho kritike vojenského zásahu do krajiny, kedy vyčítal hlavne tri dôležité body, ktoré ohrozujú jeho úspech: 1.) Kurdi okolo PYD majú oveľa lepšie vybavenie, než mali počas dvoch predošlých útokov; 2.) Turecko nemá takú jasnú medzinárodnú podporu ako v minulosti: Rusi aj Američania vysielajú skôr nejasné informácie; 3.) Spojené štáty požadujú od Turecka aby porazilo Islamský štát na čo Ankara nemá kapacity. 

Všetko je teda stále otvorené. Momentálne si však Turecko, bez návštevy Moskvy, nemôže dovoliť takýto bezhlavý zásah, ktorý by mohol ohroziť ich celú politiku na Blízkom východe a možno aj znemožniť ich patricipáciu na rozhovoroch o budúcnosti Sýrie.

 

Sledujte nás na: https://www.facebook.com/paralleltelevision/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ANALÝZA

Mayová prežila ďalšiu skúšku, no súboj štyroch sa nekončí

Premiérka musí sľubovať, ale nemá kam uhnúť.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prečo sa Šufliarsky ponáhľal vysvetľovať

Svoj spoločenský vplyv v tomto štáte si odmeriate vzdialenosťou od Kočnera.


Už ste čítali?