Turci v Afrine
Turecku sa "podarilo" pozastaviť boje proti Islamskému štátu na juhu Sýrie. Správy o "pauze" prišli z amerického velenia. Ich dôvodom bolo opustenie pozícií militantov z YPG, ktorí tvoria značnú časť pozemných síl Sýrskych demokratických jednotiek (SDF). YPG oznámilo, že v boji proti teroristom sa rozhodli nateraz nepokračovať kvôli spomaleniu operácia a prebiehajúcej invázii Turecka v Afrine. Turecko je vo vojne so stranou kurdských pracujúcich PKK a YPG sú jej sýrskou frančízou. Práve preto sa Ankara nezastaví len v Afrine. Ohlasovala už ďalší útok proti Manbídžu a nakoniec aj celej Rodžave, ktoré sa nachádza na severe Sýrie. Do budúcnosti nevylučujú ani rozšírenie operácie do susedného Iraku.
Aj keď Erdogan kritizuje NATO kvôli nedostatočnej pomoci počas bojov v Afrine, ich protivník zo sýrskej YPG nemá proti ťažkej artilérii a letectvu žiadnu šancu. Denne prichádzajú správy o ďalších civilných obetiach a ranených. Aj novinári, ktorí sa tam momentálne nachádzajú a s ktorými často komunikujem opisujú nálety na mesto ako hotové "peklo". Aj napriek tomu sa Turci nezastavujú a na výčitky o civilných obetiach nijako nereagujú.
Spojenec Západu a člen NATO tak s požehnaním Moskvy naďalej pokračuje v boji, čím chtiac-nechtiac pozastavili neukončenú operáciu proti teroristom z Islamského štátu. Tí samozrejme už teraz znova útočia na nedávno obsadené pozície. Nanešťastie sa nejedná o jediný lokálny problém, ktorý zhatil prebiehajúci boj proti džihádistom. Nechutnou pravdou je, že väčšina politického spektra v oblasti buď Islamský štát nepovažuje za reálnu hrozbu, alebo ich prítomnosť využíva vo svoj krátkodobý prospech.
Východná Ghúta: civilisti, alebo teroristi?
Rusi a Sýrčania útočia na oblasť neďaleko Damašku, ktorá je od začiatku revolúcie jedným z ohnísk odporu. Táto operácia si vyžiadala taktiež viacero civilných ľudských obetí. Západ kritizuje fakt, že humanitárny koridor je otvorený len niekoľko hodín a neprúdia cez neho lieky a zdravotnícke potreby. Okrem toho sa stále viac objavujú informácie o používaní chemických zbraní. Tie znepokojujú najmä Paríž a Washington a tak vo vzduchu stojí otázka či sa znova nepreberie možnosť intervencie Západu v krajine. V dnešnej situácii by to znamenalo posilnenie pozícií na východ Deir Az-Zoru, kde bol "pauznutý" boj proti Islamského štátu a ktorý je bohatý na ropu.
Média v Ghúte hovoria dokonca o 400,000 uväznených civilistoch. Tieto čísla sú však pravdepodobne trochu prestrelené, ako väčšina vojnových odhadov. Faktom skôr ostáva, že v Ghúte nebojujú demokratickí a umiernení rebeli, ale džihádisti z Fronty an-Nusra (frančíza al-Kájidy) a džajš al-islam ("Islamská armáda"), ktorí skoro denne mínometmi ostreľujú civilistov v Damašku.
O to je dnešné chovanie Západu smutnejšie. Na jednej strane sme ochotní bojovať v OSN za práva očividných teroristov na strane druhej bez problémov odignorujeme zabíjanie civilistov v Afrine. Rád by som pritom pripomenul len to, že Kurdi z Rodžavy (Afrin a severná časť Sýrie) sú tí, ktorí sa ukázali ako jediná sila schopná a ochotná postaviť sa teroristom z Islamského štátu a ich ponímanie priamej demokracie a rovnoprávnosť žien je síce len sociálno-anarchistických projektom. Na druhej strane je však tento projekt asi vôbec najbližšie k tomu, čo sme od zmeny komunistického režimu strany Baas očakávali.
Okrem toho neustála podpora "umiernených" rebelov skôr poukazuje na fakt, že Západ si nechce pripustiť, že by v Sýrii mohlo byť väčšie zlo ako Asad. Preto bude zaujímavé sledovať ďalšie správy o chemických útokoch a čakať či sa ešte stále môžu stať dôvodom na inváziu.