Prečo Turci útočia na sýrsky Afrin? II.

Autor: Tomáš Davidov | 29.1.2018 o 13:36 | Karma článku: 3,36 | Prečítané:  903x

Ankara ohlásila možné rozšírenie operácie o ďalší kantón na severe Sýrie. Boj proti Kurdom je na jednej strane bojom proti terorizmu, na strane druhej politická nacionálna karta. Vojnová ekonomika je pritom samostatnou kapitolou.

Ropa a pašeráctvo

 

     Odkiaľ berú militanti financie? Odpoveď je rozsiahla. Môžu ich podporovať darcovia: či už jednotlivci, alebo celé štáty. Môžu obsadiť továreň a vyrábať a predávať produkty. Hlavnou komoditou však je ropa a pašeráctvo.

      To že Ankara kupovala ropu od teroristov z Islamského štátu nie je žiadnou novinkou. Turecko má nedostatok tejto životne potrebnej suroviny a tak jej nevadilo brať ju ani od irackých Kurdov. Samozrejme za bezkonkurenčnú cenu. Sever Sýrie nie je nijako veľmi bohatý na túto komoditu. Na druhej strane do mesta Raqqa, kde sa nachádzajú ropné polia, to nebudú mať z Manbídžu ďaleko. Okrem toho – práve tadiaľ ide severná časť ropovodu, ktorá prechádza kantónom Kobané. A je to práve Manbidž, ktorý bude, podľa vyjadrenia prezidenta Erdogana, nasledovať po páde Afrinu.

     Netreba tiež zabúdať na pašeráctvo, ktoré má vo vojnovej ekonomike vlastné miesto. Slávnym sa stal hlavne sýrsko-turecký prechod al-Báb, ktorý momentálne drží Ankara. Ten dostal kedysi prívlastok „miliónového check-pointu“, ktorý denne vynášal státisíce dolárov. Ak by dobili Afrin, tak by bola táto oblasť odkázaná na obchod s Tureckom. Síce by museli ničiť cezhraničné tunely, avšak vo výsledku by mali ďalšie lacné suroviny výmenou za svoj tovar. Samozrejme aj samotné pašeráctvo – od bojovníkov Islamského štátu, cez nerastné bohatstvo až po zbrane, taktiež vynesie nejakú tú líru.

 

Kde sa dvaja bijú ...

 

     Turecku už toho v tejto vojne prešlo dosť veľa. Nákup ropy od islamistov, poskytovanie útočiska utekajúcim teroristom, či nezákonná vojenská operácia na severe s názvom „štít Eufratu“. Aj to je však pravdepodobne len vrchol ľadovca tureckých ambícií, ktoré na seba stále viac berú neo-osmanské prvky. Turecko, či Erdogan, chce byť sultánom Blízkeho východu.

      Tento plán si však vyžaduje rozohrať šachovú partiu, ktorá by Turecku priniesla ovocie. Ankara je v NATO a tým pádom je spojencom Západu. Ten si však neprial, aby Turci riešili situáciu v Sýrii. Svoju úvodnú rolu zohrali v tvorení takzvanej Slobodnej sýrskej armády (FSA). FSA je ťažko uchopiteľnou imaginárnou platformou, ktorá slúžila na preberanie zbraní od Západu. V rôznych formáciách sa objavila minimálne 5-krát. Vždy mala iné velenie, štáb a v podstate aj armádu. Nikoho snáď neprekvapí, že väčšina z nich sídlila v Turecku.

      Po expanzii Islamského štátu sa Ankara stala ich tichým spojencom. Ropa, zbrane a peniaze prehovorili. Už vtedy pritom Turecko hovorilo o turkménskych rebeloch a nutnosti ich podpore proti prezidentovi Asadovi. Nasledovalo zostrelenie ruského lietadla, ktoré malo zhoršiť, už aj tak vojnou v Sýrii veľmi naštrbené, vzťahy medzi Západom a Ruskom.

      Nasledovala vojenská operácia „eufratský štít“, ktorej cieľom bolo obsadenie al-Báb a celej severnej provincie medzi Kobané a Afrinom. Táto operácia sa zastavila tesne pred, už spomínaným, mestom Manbídž. Operáciu ukončil zásah spojených štátov, keďže Turecko vtedy ohrozilo vznik Sýrskych demokratických síl (SDF), ktoré dodnes tvoria hlavnú silu proti teroristom z Islamského štátu. Vojenský zásah skončil vo februári 2017.

       V septembri toho istého roku už bol prezident Erdogan v Moskve, kde podpisoval nákup protileteckej obrany S-400. Nič podobné sa v histórii NATO ešte nestalo. Ankara hrá na dve strany. Rusku vyhovuje, že najväčší spojenec Západu na Blízkom východe nakupuje u neho zbrane a koordinuje svoje vojenské kroky v Sýrii. Dôkazom toho nebola len spolupráca v Idlibe, ale aj nedávny odsun ruských pozemných síl jeden deň pred začatím operácie v Afrine. Na druhej strane si Západ momentálne nemôže dovoliť stratiť tohto spojenca a tak si Ankara po puči hrá v Sýrii vlastnú hru.

     Okrem toho sa Turecko pridržiava argumentu, že útočí na kurdských teroristov z PKK. Tí sú na severe Sýrie zastúpený demokratickou stranou PYD a samotné spojené štáty uznali toto napojenie v rámci Afrinu. Vojenská operácia je tak legitímnym zásahom proti teroristom. Zatiaľ zostáva otázne ako sa Washington postaví k jej rozšíreniu o Manbidž, ktorý leží v inom kantóne Rodžavy.

     Samotnú Rodžavu som navštívil pred pár mesiacmi. V ďalšom článku sa zameriam na stranu PKK, ich ideológiu a ciele.    

            

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?