Kurdi v Sýrii a Kurdi v Turecku: PYD, PKK a YPG/YPJ
Kurdi sú najväčším národom žijúcim bez vlastného štátu. Sú najvýznamnejšou národnostnou menšinou v Iraku, Turecku, Sýrii a Iráne. Nikdy neboli politicky jednotní. Najbližšie sa k samostatnosti dostali v Iraku, kde na severe žijú vo autonómnom štáte riadenom prevažne klanom Barzáníovcov.
Ľudia na Slovensku sa často strácajú medzi jednotlivými stranami a bojovými skupinami, ktoré zastupujú Kurdov. To je viac než pochopiteľné. V článku chcem vyjasniť aspoň niekoľko základných pojmov.
PYD a YPG/YPJ
PYD je politické zoskupenie Kurdov v Sýrii. Nejedná sa o jedinú stranu zastupujúcu menšinu. PYD je napojená na tureckú stranu pracujúcich – PKK (vysvetlenie nižšie). PYD vznikla v roku 2003. V roku 2004 sformovala svoju bojovú zložku – YPG. Tá stála za povstaním v meste Qmišlo, ktoré sa odohralo presne v tom roku. Povstanie bolo vtedy potlačené vládou.
Mužské jednotky YPG a ich sesterské ženské jednotky YPJ sa do povedomia verejnosti dostali počas revolúcie a následnej občianskej vojny v Sýrii. V roku 2012 sa jednotky Kurdov stretli s vládou v severnom meste Kobané, ktoré je na hraniciach s Tureckom. Po vyjednávaniach sa napokon vláda rozhodla opustiť svoje pozície. YPG následne rozšírila svoje oddiely v Qamišli, Afrine, či al-Bábe. Všetky oblasti sa nachádzajú na severe Sýrie a sú prevažne obývané Kurdmi. Táto oblasť sa taktiež nazýva – Rodžava.
Vzťahy medzi vládou a PYD po stiahnutí z Kobané relatívne zamrzli. Damašk mal vtedy ďaleko väčšie problémy s ozbrojenými rebelmi a Kurdi v Rodžave naopak pomaly budovali svoj nový demokratický, či presnejšie anarcho-socialistický, politický systém. S vládou sa dostávali do konfliktu len sporadicky.
YPG/YPJ a SDF
YPG v ďalších rokoch útočilo na sýrsku frančízu al-Kájidy – frontu an-Nusra a bojovníkov Islamského štátu. Tým sa podarilo preniknúť až do mesta Kobané na hraniciach s Tureckom. Nasledoval dlhý mestský boj, ktorý skončil prvým veľkým víťazstvom proti teroristom z Islamského štátu. Kurdským milíciam YPG nakoniec pomohlo spojenecké bombardovanie. Už vtedy bolo jasné, že práve oni sú jedinou schopnou silou v boji proti fundamentalistom.
11. októbra roku 2015 YPG spolu s niekoľkými milíciami takzvanej sýrskej slobodnej armády (FSA) vytvorilo Sýrske demokratické jednotky – SDF. Tie boli materiálne, logisticky a vojensky podporované koalíciou na čele so Spojenými štátmi. Ich cieľom bolo vyčistiť západnú stranu Eufratu od bojovníkov Islamského štátu. Táto operácia sa nazýva – „Búrka Džizry“ (Jizra Storm) a jej výsledkom bolo oslobodenie aj hlavného mesta teroristického chalifátu – Raqqy.
Podpora SDF nebola jednoduchá. Vyslovene proti sa postavilo Turecko, ktoré neustále poukazuje na to, že strana PYD je frančízou Tureckej strany – PKK. Tá je zas na zozname teroristických organizácií a s Tureckom sú v otvorenej vojne.
PYD a PKK
PKK je anarchisticko-socialistická politická strana založená Abudllahom Ocalanim v Turecku. Jej cieľom bolo zabezpečiť práva a nezávislosť pre Kurdov v krajine. Po niekoľkých rokoch viac-menej politickej aktivity prešli k otvorenému napádaniu armády, ale aj civilov, ktorí boli proti ich myšlienkam. Celá situácia sa začala zhoršovať v roku 1984. Konflikt si dodnes vyžiadal minimálne 40,000 ľudských životov, prevažne kurdských civilov.
PYD je politickým zoskupením, ktoré preberá ideológiu PKK. Tá je viditeľná v celej Rodžave. Na každom rohu vidieť Ocolaniho vyobrazenie. Priama demokraciu, ktorú na severe Sýrie zaviedli, či rovnoprávnosť žien v spoločnosti, sú taktiež prebraté od PKK.
Práve preto je Turecko absolútne rozhodnuté bojovať proti celej sýrskej Rodžave. Afrin bude len prípravou, ktorá má ukázať či je Ankara schopná obsadiť a kontrolovať územie v krátkom čase. Ich cieľom je vyhnanie PYD zo Sýrie. Ich argumentácia sa točí okolo nutnosti porazenia teroristov v oblasti a pripravenia lepších podmienok pre povojnové usporiadanie v krajine.
Ofenzívu, jej politické dopady a reakciu Kurdov budem opisovať v ďalších článkoch.
Novinky a správy z bojov môžete sledovať na facebook/parallel tv.