Ministerstvo školských zmien
Podľa učiteľov sa toho od revolúcie veľa neudialo. 17 ministrov, množstvo zbytočných zákonov a peňazí z verejných financií naliatych do bezodných sifónov. To je realita nášho školstva, vizitka štátu, ale aj občiasnkeho sektoru, ktorý už očividne úplne rezignoval na akúkoľvek snahu o zmenu.
Učitelia to vidia z prvého radu. Sifóny, nekvalitné počítače určené na výučbu, zbytočné školenia a semináre, či informačné tabule. Všetko za ceny, ktoré sú svojou horibilnosťou ďaleko za možnosťou chápania. Absurdita narastá, keď učiteľ musí svojim študentom (primárne ZŠ) dokupovať pomôcky na výučbu z vlastného vrecka.
Pozrite si krátky zostrih z protestu:
Klasický Slovenský klientelizmus
"Do školstva sa nalialo veľa peňazí. A viac sa momentálne naliať nedá." Aj tak by sa dala zhrnúť proti argumentácia vlády. A samozrejme: do školstva bolo naliatych veľa peňazí z verejných zdrojov. Ale kde skončili? Pretože: neskončili u učiteľov, a až na pár výnimiek, nepriniesli zkvalitnenie a nepozdvihli úroveň škôl. Vraví sa, že za každým eurom, ktoré vláda zužitkuje na verejné blaho sa stratí ďalších 60 centov. Všetci to tak nejak tušíme, no nedokážeme si ani len predstaviť až kam to môže siahať.
Ak by sa tých 60 centov nestrácalo vo finančnej podpore klientelizmu a rodinkárstva, ktoré z krajiny vyhnalo už značnú časť inteligentných a schopných ľudí, tak by dnes učitelia nemuseli stáť na uliciach. Nejedná sa však len o učiteľov, či zdravotný personál. Toto je celospoločenský problém, ktorý musí riešiť spoločnosť ako jeden celok. Práve preto majú tieto štrajky zmysel. Preto sa do nich treba, či už aktívne, alebo pasívne, zapájať. Pevne verím, že by sa aj sami učitelia postavili za každého, kto sa snaží proti tomuto Molochovi bojovať.
