DONECK. Proruskí aktivisti rozdávajú nálepky s heslom nového štátu.Pred regionálnou vládou sa neustále striedajú rôzni rečníci s jediným a jasným odkazom - vyhnať fašistov z krajiny. V pozadí je počuť spev ruských nacionalistických piesní. V improvizovanom sídle tejto republiky vládne čulý ruch. Fotenie a natáčanie v samotnej budove je zakázané. Priestranstvo strážia ozbrojenci s kuklami na hlavách.
Jeden z nich, Slavik, asi tridsaťročný predstaviteľ doneckej republiky oblečený v civile, ktorý hovorí rusky s výraznym ukrajinským prízvukom vysvetľuje staršiemu pánovi ako sa môže prihlásiť do domobrany. “Prečo sa nič nedeje, prečo nás nikto neorganizuje? Ja tiež chcem bojovať proti fašistom!“
„Kto si ty? Ako sa to so mnou bavíš?,“ odpovedá Slavik. “Ja som tiež aktivista,“ odvetí pán. “Takých aktivistov ako si ty mám tisíce,“ odsekne Slavik. Starší muž vyberá preukaz. Slavik zrazu otočí a ukľudnuje staršieho občana, “počkaj tu, o chvíľu príde váš veliteľ a rozdá vám rozkazy.“
V pozadi dav mužov narastá.
Takáto je situácia dnes v Donecku. O dve ulice ďalej však mladé ženy lížu zmrzlinu a starší hrajú šach. McDonald je otvorený a autobusy premávajú.
Boje o Slovjansk. Pokračujú.
Peter Potoniec