„Slobodný ľud“ a „nevoľníci“ dnešnej doby

Autor: Tomáš Davidov | 28.5.2013 o 11:53 | (upravené 28.5.2013 o 12:04) Karma článku: 6,00 | Prečítané:  478x

Petr Hampl (http://www.finmag.cz/cs/finmag/kaleidoskop/co-odlisuje-svobodne-lidi-od-nevolniku-vysvetleni-pro-krnenske-intelektualy-i-ostatni/) delí ľud stručne na „slobodných“ a „nevoľných“, pričom túto dištinkciu zakladá na materiálno-spoločenskom zabezpečení jednotlivcov (či skôr skupín). Mnohí by s týmto delením určite súhlasili a aj ja musím priznať, že obraz obchodníka/podnikateľa/umelca či intelektuála s kontaktmi, kapitálom (ktorý často dedili, alebo im bol inak „zverení“) a dostatkom času na premyslenie jeho adekvátneho zúžitkovania vo mne evokuje niečo podobné. No takáto definícia je nanešťastie až príliš deterministická a má medzery.

Dovolím si aspoň jeden príklad z histórie; ruskú revolúciu. Červená revolúcia začiatkom 20teho storočia priviedla do Európy mnoho utečencov. Tzv. „Biela garda“ (odporúčam prečítať rovnomenné Bulgakovove dielo), ktorú by sme mohli pokojne definovať nie len ako zemepánov, alebo práve Hamplových „slobodných“ ľudí, tak zo dňa na deň stratila všetky výsady ktoré kedy mala. Mnohí z nich sa ocitli v cudzích krajinách, nie len bez akýchkoľvek kontaktov a peňazí ale aj bez základnej znalosti jazyka krajiny do ktorej prišli. Ako je teda možné, že sa títo „nevoľníci“, ktorí nemali žiaden dosah na „slobodných“, „slobodnými“ nakoniec predsa len (vo väčšine prípadov) skutočne stali? Samozrejme istý druh výchovy a vzdelania hral určite významnú rolu. No podľa mňa to, čo najviac zavážilo bol diferentný myšlienkový konštrukt a celkový pohľad na realitu.

 

Pretože: ak vytvorím rozdelenie ľudí na „slobodných“ a „nevoľných“, vytváram tým automaticky konštrukt „my“ x „oni“ a ak v ďalšej časti svojho blogu začnem kritizovať spôsoby tých „slobodných“ (nevravím, že kritika u Hampla nebola na mieste. Tvrdím len, že bola zasadená do zlého kontextu. Sám sa tomuto problému budem venovať v pripravovanom článku „Manažérska morálka a jej dopad na spoločnosť“), automaticky samého seba definujem ako „nevoľného“. A čo iné zostáva nevoľníkom ak nie kritizovať panstvo za ich nemorálne správanie, no v konečnom dôsledku spraviť presne to čo sa „má“ a „ísť ďalej“? Takýto pohľad pripomína myslenie robotníka, ktorý celý život uvažuje vo vetách: „U koho sa zamestnám?“ a vety: „Ako si na seba môžem zarobiť“, alebo „Ako by som mohol vytvoriť prácu?“ (či už pre seba alebo iných) ponecháva nedotknuté stranou. Nie je takýto typ človeka automaticky ne-vôľ(a)-ným? Nejedná sa o istý druh rezignácie na schopnosti ktoré má každý? Nie je to istý druh determinizmu? Pridajme k tomu trochu idealizmu a nechuti byť „zapredaným“ a máme tu strednú vrstvy dnešných „intelektuálov“.

 

Samozrejme: jednotlivcovi v spoločnosti stúpne tlak, keď vidí vznik jednej z najväčších slovenských „skupín“ a uvedomí si, že 300 miliónový kapitál na jej existenciu pochádza z veľmi pochybných machinácií otca zakladateľa okolo istej nemenovanej banky... No len myšlienkový nevoľník si nájde dostatočne veľa času na to, aby to neustále kritizoval, riešil a vlastne aj bohapusto závidel (aspoň v tomto by nevoľníci mohli nasledovať radu svojho Kráľa a uvedomiť si podstatu slov: „to preto lebo (mi) závidíš“). Myšlienkové nevoľníctvo je začarovaným kruhom v ktorom Slováci naháňajú vlastný chvost. Sami seba definujeme ako nevoľných a všetko kritizujeme z tejto pozície. No najhoršie na tom je to, že túto pozíciu ani nikdy neopúšťame. Celá kritika je úplne na nič, keď nakoniec aj tak spravíme „čo sa spraviť má“. „Slobodnému“ je jedno čo „nevoľník“ trepe, kým spraví to, čo má. V tomto sme si s Čínou strašne podobní! Aj u nás sa každý človek trasie aby nestratil svoju prácu (v lepšom prípade) ohodnotenú na 400eur (minimálne prípad Východného Slovenska).

 

Slovensko bude krajinou „nevoľníkov“, kým ľud bude myslieť ako myslí. Do času kým sa to nezmení (ak na to Slováci vôbec majú) môžeme pouvažovať o tom, či komunizmus nebude pre Slovenskom predsa len lepšou alternatívou (to by aspoň autor článku nemusel v nič dúfať a automaticky si s čistým svedomím zmenil štátnu príslušnosť). Otázku „zvrhnutia vlády“ (ktorá tak otriasa našou spoločnosťou) by som tiež nechal stranou. „Nevoľník“ pozerá na štát vždy zo svojej pozície. Nikdy si do detailov neuvedomí vlastnú „slobodu“ a teda nemá žiadnu šancu si „slobodne zvoliť“ a hocaká vláda bude na Slovensku, „nevoľník“ v nej NIKDY nebude participovať a VŽDY sa mu akákoľvek vláda stane zemepánom. Celé je to len o mysli a o tom, čo táto myseľ vyprodukuje. Aký konštrukt reality si dá za smerodajný a ako zadefinuje seba v spoločnosti a spoločnosť pre seba. A samozrejme: aj človek myšlienkovo slobodný môže byť zamestancom niekoho iného (!). Nech si čitateľ nemyslí, že slobodným je skutočne len „buržuj.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?